"Tipo 6C 3000" bol pôvodne vyvíjaný, aby uspel v "6C 2500", pričom by rozširoval modelovú radu smerom nahor. Neskôr však bolo relatívne rýchlo zistené, že trh nebol dostatočne vzostupný, aby bol schopný absorbovať potrebný (veľký) objem drahých modelov - takže projekt bol zrušený. V čase, keď padlo toto rozhodnutie, už boli vyrobené tri prototypy a jeden motor so šiestimi valcami usporiadanými v rade, modifikovaný pretekárskou divíziou, aby vyvinul 168 k, bol osadený do jedného z troch vyrobených " 6C 2500 Competizione".

V roku 1950 nastúpilo v Mille Miglii kupé nazvané "C50". Jazdili v ňom Tearo Consalvo Sanesi a Edoardo Bianchi. "C50", ktoré dosahovalo rýchlosť až 225 km/h, však bolo kvôli nehode predčasne vyradené z preteku. Tento motor bol vybraný zo zásoby v lete 1951, vŕtanie bolo zväčšené z 82,55 mm na 87 mm a zdvih predĺžený z 92 na 98 mm. Jeho objem bol zväčšený z 2 955 na 3 495 cm3. Všetky modifikácie dokopy zväčšili výkon šesťvalcového motora na 246 k pri 6 500 ot./min.,  ktorý bol v sezóne v roku 1953 zväčšený dokonca na 275 k. Dúfalo sa, že tento výkon bude dostatočný na súperenie so stále viac výkonnejším Ferrari 340 MM.

Rôzne modely "Disco Volante" si väčšina mýlila. No len prvé dve vyrobené "6C 3000" majú výzor "malého" štvorvalcového "Disco Volante", a to tiež čo sa len týka karosérie, inak sú úplne rozdielne. Štvorvalcové "Disco Volante" malo rám vyrobený zo štyroch oceľových trúbok, zatiaľ čo šesťvalcový model mal podvozok s trúbkovým chrbtovým rámom a so zadnou nápravou De Dion a vnútorné bubnové brzdy. Karosérie "veľkého" "Disco Volante" boli takisto vyrábané rozdielnou spoločnosťou - "Carrozzeria Colli". Aby sa zdôraznil rozdiel, "6C 3000" bola dodaná prípona "CM" - skratka pre "Competizione Maggiorata" - "pre hlavné súťaže".

V rokoch 1952 a 1953 bolo plánované vyrobiť štyri kupé a dva spidery, pričom všetky mali niesť meno "Disco Volante", a to  aj napriek tomu, že iba dva z nich naozaj vyzerali ako "Disco Volante". Tri z týchto automobilov s rýchlosťou 250 km/h začali preteky Mille Miglia v Brescii 25. apríla 1953. Riadené boli Consalvom Sanesim, Karlom Klingom so spolujazdcom Hansom Klenkom a do tretice Argentínčanom Juanom Manualom Fangiom s Cesareom Salaom. Sanesi musel odstúpiť pred Rímom, pretože svorka, ktorá nebola dobre uzatvorená, sa počas chodu stratila a poškodila zadnú nápravu. Kling bol vyradený len o 120 km ďalej, a to pre rovnakú závadu. Vo Fangiovom prípade bolo stále dostatok času na dobré uzavretie svorky, takže preteky dokončil, a to veľmi dobre - skončil na druhom mieste - hneď za Ferrari.

 "6C 3000 CM" vyhralo preteky "Supercortemaggiore" v roku 1953. Vedené bolo Juanom Manualom Fangiom. "CM" vážiace len 930 kg, ktoré je teraz vystavené v továrenskom múzeu, bolo v roku 1955 osadené kotúčovými brzdami, ktoré sa preukázali ako vynikajúci doplnok v historických pretekoch Mille Miglia v dnešných dňoch.

Verzie:

• 6C 3000 (1948)
• 6C 3000 50 (1950)
• 6C 3000 CM (1952) 275 hp, 250 km/h (155 mph) ("Cilindrata Maggiorata")
• 6C 3000 PR (1954) ("Passo Ridotto" kvôli skrátenému rázvoru)