Motor: 1 ,9 JTD 16v MultiJet s výkonom 110 kW (150 k)

     Na konci roka 2002 predstavila Alfa Romeo ako prvý výrobca na svete druhú generáciu motorov, využívajúcich systém priameho vstrekovania paliva Common Rail. Prvou v rade bola pohonná jednotka s označením 1,9 16v MultiJet s výkonom 140 koní. V kombinácii so šesťstupňovou manuálnou prevodkou sa nový motor montoval do modelov 147, 156 a Sportwagon. Neskôr sa dočkal tento agregát celej rady zmien, ktorých výsledkom bolo okrem iného zvýšenie výkonu na 150 koní. Táto verzia bola určená predovšetkým pre vozidlá Alfa GT. Ten istý agregát slúži teraz k pohonu Alfy Crosswagon Q4. Ide o radový štvorvalec s vŕtaním s priemerom 82 mm, zdvihom 90,4 mm, najvyšším výkonom 110 kW pri 4000 otáčkach za minútu a maximálnym točivým momentom 305 Nm (31 kgm) pri 2000 otáčkach za minútu.

     Nový turbodiesel sa však dočkal niekoľkých dôležitých zmien, ktorých hlavným účelom bolo zvýšiť celkový výkon a točivý moment predovšetkým pri nižšej rýchlosti a tak isto eliminovať hluk a vibrácie. Vstrekovanie paliva typu Common Rail funguje napríklad v dvoch rôznych režimoch, ktoré automaticky kontrolujú a vyrovnávajú objem nafty, vstrekovanej do valcov, čím dochádza k poznateľnému zníženiu hladiny hluku a mechanického chvenia.

     Nie je iste potrebné zdôrazňovať, že ako každá Alfa Romeo, ponúka aj model Crosswagon Q4 veľmi zaujímavé maximálne výkony. Najvyššia rýchlosť, udávaná výrobcom, je 192 km/hod a vozidlo dokáže zrýchliť z nuly na 100 km/hod za 10,5 sekundy. A to všetko pri veľmi priaznivej spotrebe pohonných hmôt. V tejto oblasti sa pri testovaní vozidla dospelo k nasledujúcim výsledkom:

• 9 ,3 l/100 km v mestskej prevádzke
• 5 ,8 l/100 km v prevádzke mimo mesto
• 7 ,1 l/100 km v kombinovanej prevádzke

Systém Multijet – tajomstvo druhej generácie motorov JTD

     Základné technologické princípy zdieľa druhá generácia preplňovaných dieselov Alfa Romeo so svojimi predchodcami: vysoký tlak vstreku a elektronické ovládanie vstrekovača. Okrem toho sa však vyznačuje zvýšením počtu vstrekov počas každého spaľovacieho cyklu nad pôvodné dva. Zatiaľ čo objem spaľovaného paliva zostáva nezmenený, spaľovanie samotné je rozdelené do niekoľkých častí, čím dochádza k zvýšeniu plynulosti procesu.

     Výsledkom je nielen zníženie hlučnosti a emisií, je potrebné pripočítať ešte zlepšenie pružnej odozvy pri jazde. Je nutné uvedomiť si, že nová generácia motorov s označením JTD je oveľa lepšia ako prvá generácia týchto motorov a naozaj na hony vzdialená pôvodným dieselovým motorom s nepriamym vstrekovaním do predkomôrky.

     Tajomstvo motora typu Multijet spočíva vo využití kontrolnej jednotky, ktorá riadi otváranie a uzavieranie elektrických vstrekovačov (a ovláda aj vstrekovače ako také). Rozhodujúcim prvkom je teda skutočne kontrolná jednotka, ktorá je schopná uskutočniť celý rad vstrekovaní počas veľmi krátkeho časového úseku. Konštruktéri koncernu Fiat Auto vyvinuli túto súčasť (spolu so vstrekovačmi) špeciálne pre uvedené zariadenie. Jej úlohou je zaistiť niekoľkonásobné vstrekovanie, ktoré je nutné k ovplyvneniu tlaku a teploty vo vnútri spaľovacej komory a tiež k lepšiemu využitiu nasávaného vzduchu. K ďalším pozitívnym vlastnostiam patrí zníženie hlučnosti a emisií škodlivín do ovzdušia pri zvýšení celkového výkonu motora.

     Systém Multijet má za sebou dlhé roky intenzívneho výskumu. Najskôr bolo nevyhnutné prekonať jednotlivé obmedzenia kontrolnej jednotky. Ďalším krokom bolo stanovenie výhod, ktoré by priniesli rôzne sekvencie viacnásobného vstrekovania (dva sekundárne vstreky veľmi blízko hlavného vstreku, jeden sekundárny vstrek, vzdialenejší hlavnému vstreku plus dva sekundárne vstreky v krátkom časovom intervale, jeden sekundárny vstrek a dva hlavné vstreky po určitom čase atd.) za rozdielnych prevádzkových podmienok (pri rôznych otáčkach voľnobehu, pri nízkom zaťažení a nízkych otáčkach, pri vysokých otáčkach a strednom zaťažení, pri nízkych otáčkach a vysokom zaťažení apod.). Táto štúdia jasne ukázala, aký veľký potenciál v sebe násobné vstrekovanie ukrýva a aké výhody je možné v jednotlivých režimoch dosiahnuť (aj keď výsledky boli pochopiteľne rozdielne v závislosti na type sekvencie a rôzny bol tiež vplyv na jednotlivé súčasti motora). V niektorých prípadoch bola napríklad daná priorita rýchlejšiemu a jednoduchšiemu štartovaniu a zníženiu objemu výparov, v niektorých sa výskumný tím sústredil na zvýšenie točivého momentu a zníženie hladiny hluku a inokedy bolo hlavnou úlohou znížiť obsah škodlivín a zaručiť tichšiu prevádzku.

     V každom prípade je možné štúdiu pokladať za nosný prvok vývoja motorov typu Multijet. Tiež v tejto oblasti patrí teda koncernu Fiat prvenstvo. Dosiahol ho vďaka intenzívnym výskumným a vývojovým prácam v oblasti konštrukcie naftových motorov, ktoré prebiehajú už od roku 1986, kedy bol na trh uvedený Fiat Croma TDI, prvé vozidlo na svete, vybavené dieselovým motorom s priamym vstrekovaním.

     Išlo o skutočne revolučné riešenie, ktoré neskôr prijali za svoje aj ostatní výrobcovia automobilov. Vtedajšie vznetové motory s priamym vstrekovaním paliva mali síce nižšiu spotrebu a vyšší výkon, nedokázali však prekonať pomernú hlučnosť pri nízkych otáčkach a vo fáze akcelerácie či spomaľovania. Preto bol začatý vývoj nového systému priameho vstrekovania paliva, ktorý v neskorších rokoch viedol ku konštrukcii motorov, využívajúcich techniky Common Rail a Unijet.

     S nápadom prišli ako prví vedci z výskumných laboratórií zurišskej univerzity, ktorí pracovali na vývoji vstrekovacieho systému, ktorý nebol nikdy v minulosti využitý pre osobné vozidlo, systému Common Rail. Išlo o nápad veľmi jednoduchý, ale vo svojej podstate revolučný. Pokiaľ budete ďalej čerpať naftu do nádrže aj po jej naplnení, stane sa nádrž sama o sebe hydraulickým akumulátorom, teda zásobníkom paliva, ktoré je už pod čiastočným tlakom a pripravené k užitiu.

     O tri roky neskôr, v roku 1990, sa dočkal projekt Common Rail/Unijet, na ktorom spolupracovali firma Magneti Marelli, Výskumné centrum automobilky Fiat a spoločnosť Elasis, do predvýrobnej fázy. Na jej konci v roku 1994, sa koncern Fiat začal pozerať po strategickom partnerovi, ktorý by mal rozsiahle skúsenosti v oblasti vstrekovacích systémov. Posledné štádium projektu, teda finalizácia vývojového a výrobného procesu, bolo zverené firme Robert Bosch. To sa už nachádzame v roku 1997, kedy bola úspešne predstavená nová Alfa 156 JTD, vybavená úplne revolučným preplňovaným naftovým agregátom. Ten v porovnaní s klasickými zážihovými motormi ponúkal zvýšenie výkonu s 12 percent a zníženie spotreby pohonných hmôt o 15 percent. Vďaka uvedeným charakteristikám sa vozidlá, vybavené týmito agregátmi, stali okamžite veľmi žiadanými.

     Teraz nastal čas pre druhú generáciu jednotiek JTD typu Multijet s viac ventilovou technikou. V roku 2002 bol predstavený typ 1,9 JTD Multijet s šestnástimi ventilmi (prvý zástupca rodiny motorov s viacnásobným vstrekovaním), o rok neskôr sa objavila modifikovaná verzia s výkonom 150 koní, určená pre Alfu GT a v tom istom roku verzia 2,4 JTD Multijet 20v s výkonom 129 kW (175 koní), určená pre modely Alfa 166, Alfa 156 a všetky špecifikácie Sportwagon. Alfa Crosswagon Q4 sa tak stala ďalším členom rozvetvenej rodiny, ktorý využíva motory s priamym vstrekovaním paliva typu Multijet.

Bezpečnosť

Brzdy a aktívne bezpečnostné systémy

     Alfa Crosswagon Q4 je vybavená hydraulickým brzdovým systémom s posilovačom a dvomi nezávislými okruhmi. Ide o veľmi účinné riešenie, ktoré zaručuje okamžitú odozvu, plynulé brzdenie a veľmi krátku brzdnú dráhu. Predné brzdy, odvodené od bŕzd, montovaných do modelu GTA, majú chladené kotúče s priemerom 330 mm a pevné hliníkové strmene typu Brembo v čiernom vyhotovení so štyrmi piestami (s priemerom 38 a 42 mm). Zadné kotúče s priemerom 276 mm sú iba o niečo menšie ako predné. Neoddeliteľnou súčasťou tohto špičkového brzdového systému je navyše ABS typu BOSCH 5,7 so štyrmi aktívnymi senzormi a hydraulickou riadiacou jednotkou s 12 elektromagnetmi, ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo v súčasnej dobe trh v tejto oblasti ponúka a elektronický rozdeľovač brzdnej sily EBD. Jeho hlavnou úlohou je zaistiť optimálne pribrzďovanie jednotlivých kolies, zabrániť ich zablokovaniu a umožniť plnú kontrolu nad vozidlom za všetkých okolností. EBD sa navyše dokáže prispôsobiť momentálnemu záberu kolies a účinnosti brzdového obloženia, čím do značnej miery obmedzuje nebezpečenstvo prehriatia doštičiek. Ďalšími systémami aktívnej bezpečnosti, zaručujúcimi maximálnu ovládateľnosť Alfy Crosswagon Q4 v každej situácii, sú VDC a ASR.

VDC (Vehicle Dynamic Control – kontrola dynamiky vozidla)

     VDC je variantou systému ESP (Electronic Stability Program – elektronická kontrola jazdnej stability), špeciálne vyvinutou spoločnosťou Alfa Romeo. Aktivuje sa pri jazde za mimoriadne nepriaznivých podmienok, kedy je ohrozená stabilita. Hlavným účelom je umožniť vodičovi plnú kontrolu nad vozidlom. Aby však zostal zachovaný športový duch, jedna zo základných predností všetkých vozidiel značky Alfa Romeo, dochádza k aktivácii VDC iba v hraničných situáciách. Systém VDC nie je možné vypnúť.

     Dalším veľmi užitočným zariadením je MSR (Motor Schleppmoment Regelung), ku ktorého aktivácii dochádza v prípade, že vodič náhle preradí na nižší rýchlostný stupeň na klzkej či prašnej vozovke. Jeho úlohou je predchádzať možnému šmyku v dôsledku zablokovania kolies prudkým nárastom brzdného momentu motora.

     Systém VDC preto neustále sleduje pozdĺžny aj priečny záber jednotlivých kolies. Pokiaľ začne vozidlo prechádzať do šmyku, systém sa aktivuje, čím dôjde k vyrovnávaniu stability. Jednotlivé čidlá zaznamenávajú rotáciu vozidla okolo zvislej osy (vybočenie zo smeru), akceleráciu a uhol otočenia volanta vodičom (naznačuje smer jazdy). Porovnaním takto získaných informácií s prednastavenými parametrami stanoví palubný počítač, či pri nájazde do zákruty v dôsledku nedotáčavosti alebo pretáčavosti nehrozí nebezpečenstvo šmyku.

     Pokiaľ také nebezpečenstvo naozaj hrozí, vyvolá VDC protipohyb pribrzdením príslušného kolesa a znížením výkonu motora (ubraním plynu), čím odstráni príčinu nestability. To je v skratke hlavná funkcia systému VDC, vyvinutého konštruktérmi spoločnosti Alfa Romeo. Pôsobenie na brzdy aj otáčky motora je pochopiteľne plynulé a veľmi jemné, aby sa zabránilo akýmkoľvek prudkým zmenám. Pri prevádzaní vyššie uvedených operácií dochádza k neustálej komunikácii nielen s jednotlivými senzormi (umiestenými v motore a brzdovom systéme), ale tiež s nasledujúcimi prvkami:

Motory

     Prispôsobenie základnej koncepcie motora 1,9 JTD 16v MultiJet požiadavkám, formulovaným konštrukčnou kanceláriou za pomoci novátorských technológií a počítačových simulácií.

• Systém vstrekovania paliva typu Multipoint, určený pre vznetové motory (vstrekovanie priamo do spaľovacej komory - Multijet).]
• Stratégia a kalibrácia riadenia činnosti motora, zaručujúce optimálny výkon, minimálne emisie škodlivín, nízku spotrebu pohonných hmôt a komfort.
• Priame vstrekovanie paliva, zaručujúce optimálne prehorenie zmesi.
• Simulácia termodynamického prúdenia v rámci spaľovacieho procesu pre vznetové aj zážihové motory.
• Štrukturálna analýza najdôležitejších súčastí pohonných jednotiek, ktorých účelom je zlepšiť spoľahlivosť a znížiť hladinu hluku a nežiadúcich otrasov.

Telematické funkcie

     Telematické funkcie majú za úlohu zlepšiť bezpečnosť prevádzky a pohodlie cestujúcich.

• Testovanie navigačného systému a použitie mobilných telefónov, ktorého účelom je vytvoriť optimálne riešenie, ktoré zaručuje maximálnu kvalitu a spoľahlivosť.
• Vývoj komunikačného protokolu, zaisťujúceho prístup ku komunikačným službám.
• Navrhnutie optimálneho rozhrania pre využitie telematických funkcií, predávanie informácií vodičovi spôsobom, ktorý neodvádza pozornosť od diania na vozovke.
• Vymedzenie parametrov pre hlasové ovládanie telematických funkcií.
• Testovanie v akustickej komore a zabezpečenie zlučiteľnosti všetkých prístrojov, vyžarujúcich elektromagnetickú energiu (splnenie noriem v oblasti elektromagnetického znečistenia, správne fungovanie všetkých elektronických systémov a ich ochrana pred elektromagnetickými impulzmi).