|
Streda, 08 Apríl 2009 08:37 |
|
Keď sa povie Taliansko, napadne každého z nás veľa vecí – more, slnko, víno, talianská kuchyňa, móda, elegancia, design, štýl. Mnohých z nás napadne určite aj slávny automobilový závod Fiat. Ten je neoddeliteľne spojený s rodinou Agnelli, ktorá spoločnosť Fiat založila.
Presnejšie, zakladateľom talianského automobilového závodu je Giovanni Agnelli, syn Edoarda Agnelliho a Anicety Frisetti. Giovanni Agnelli sa narodil 13. augusta roku 1866 v mestečku Villar Perosa neďaleko mesta Pinerolo (oblasť Piedmont), kde sa dodnes nachádza dom a hrobka rodiny Agnelli. Jeho otec, Edoardo Agnelli, bol tamojším starostom a umrel vo veku 40 rokov, kedy Giovannimu bolo len 5 rokov. Giovanni študoval na univerzite San Giuseppe v Turíne. Potom sa stal vojakom a slúžil v armáde až do roku 1893, kedy sa vrátil do Villa Perosa. Tu sa, rovnako ako otec, stal starostom a bol im až do svojej smrti.
Giovanni Agnelli bol bystrým mužom, a preto, keď sa dopočul o vynáleze nového dopravného prostriedku, okamžite spoznal príležitosť, ako využiť svojich podnikateľských a technických znalostí. V roku 1898 stretol turínskeho grófa Emanuela Bricherasio di Cacherano, ktorý hľadal investora pre svoj projekt motorového vozidla. Agnelli vedel, že prišla jeho chvíľa.
Už 1. júla roku 1899 založil Giovanni spolu s niekoľkými ďalšími investormi spoločnosť „Fabbrica Italiana di Automobili Torino“, skrátene označovanú ako FIAT. O rok neskôr sa stal Giovani predsedom tejto spoločnosti. Prvá továreň Fiatu bola otvorená v roku 1900, mala 35 zamestnancov a vyrobila 24 automobilov. V priebehu niekoľkých následujúcich rokov sa výroba stále rozširovala a jej úspech dosahoval obrovských rozmerov. Giovanni Agnelli bol v roku 1923 vymenovaný za senátora a vykonával aj mnoho ďalších prestižných funkcií. Zároveň však zostal verný svojej spoločnosti Fiat. Automobily sa pod jeho vedením vyrábali ešte v priebehu 2. svetovej vojny. Krátko po jej skončení, dňa 16. decembra, Giovanni zomrel vo veku 79 rokov.
Jeho syn Edoardo Agnelli bol významným talianským priemyselníkom a vlastníkom hlavného rodinného podielu Fiat. Edoardo (1892-1935) sa oženil s Donnou Virginiou Bourbon del Monte. Ich dcéra Susanna Agnelli bola jedinou ženou, ktorá sa stala ministerkou zahraničných vecí v Európe.
Syn Edoarda a Virginie bol slávny Gianni Agnelli, ktorý stál v čele spoločnosti Fiat dlhých 37 rokov. Počas jeho pôsobenia z Fiatu vybudoval najdôležitejšiu spoločnosť v Taliansku a jedného z hlavných výrobcov áut v Európe.
Giovanni Agnelli, známy skôr ako Gianni Agnelli, bol osobnosťou, ktorú poznal celý svet, okrem iného pre jeho skvelý, trošku výstredný, zmysel pre módu, ktorým ovplyvnil ako talianskú, tak aj medzinárodnú pánsku módnu scénu.
Gianni sa narodil v rodnom dome svojich rodičov v Villa Perosa 12. marca roku 1921. Bol pomenovaný po svojom starom otcovi Giovannim Agnelli, zakladateľovi talianského automobilového závodu Fiat. Prezývali ho ale Gianni, aby sa od svojho dedka odlíšil. V roku 1966 Gianni prevzal vedenie spoločnosti Fiat a zdedil celý majetok rodiny Agnelli. Pred ním, po nejakú dobu, spoločnosť riadil Vittorio Valletta. V tomto období sa Gianni učil, ako rodinná spoločnosť funguje.
Vďaka pracovitosti a cieľavedomosti vytvoril Gianni z Fiatu jednu z najdôležitejších spoločností v Taliansku a jednu z hlavných automobilových spoločností v Európe. Gianni Agnelli a spoločnosť Fiat znamenalo jedno a to isté. Agnelli bol výraz pre spoločnosť Fiat a Fiat pre meno Agnelii. Gianni rozvíjal aj iné obchody, podnikal napríklad aj vo vojenskom priemysle.
Gianni študoval Akadémiu Pinerolo Cavalry a právo na Univerzite v Turíne. Právu sa však vo svojom živote nikdy nevenoval. Bol taktiež príslušníkom tankového pluku v júny 1940, kedy sa Taliani zapojili do 2. svetovej vojny, a bojoval na ruskom fronte, kde bol dvakrát zranený. Po určitú dobu pracoval v pobočke Fiat v severnej Afrike. Tu bol v potýčke v krčme o akúsi dámu postrelený do ruky nemeckým vojakom. Po talianskej kapitulácii, vďaka svojej plynulej angličtine, sa Gianni stal spojkou amerických okupačných jednotiek. Jeho starý otec Giovanni ho ešte pred svojou smrťou počas vojny vymenoval za hlavu rodiny aj spoločnosti.
Agnelli sa však stal prezidentom Fiatu až v roku 1966. Ihneď otvoril pobočky v mnohých krajinách, od Ruska až po južnú Afriku. Zakladal medzinárodné spoločnosti a joint venture (napríklad Iveco), ktoré vystihovali novú priemyselnú mentalitu. V 70. rokoch, počas medzinárodnej ropnej kríze, predal časť Fiatu Líbyjskej spoločnosti Lafico, ktorú vlastnil priamo Muamar Kadáfi. Agnelli však neskôr odkúpil podiel svojej spoločnosti naspäť.
Gianni bol tiež politicky činný človek. Mal výrazný vplyv na vzťahy medzi ľavicovou a pravicovou stranou. Napríklad v 80. rokoch počas stávky odborárov, kedy štrajkujúci ľud zablokoval celú produkciu Fiatu, Gianni zorganizoval pochod 40 000 pracovníkov, ktorí prelomili demonštráciu a obnovili výrobu v továrňach. Tento skutok značne oslabil vplyv odborov, ten už nikdy na talianskej politickej a ekonomickej scéne nikdy nebol tak veľký. Ďalšou významnou udalosťou boli teroristické útoky na spoločnosť Fiat v 70. rokoch. Pri týchto útokoch, vedených hlavne Červenými brigádnikmi a Primou Lineou, bolo zabitých veľa zamestnancov Fiatu. Odborový zväz bol vtedy podozrievaný z ukrývania niektorých teroristov. Neskôr sa nič také nepreukázalo.
Gianni Agnelli bol v roku 1992 vymenovaný doživotným senátorom a stal sa členom nezávislej parlamentnej skupiny. Neskôr bol vymenovaný aj členom komisie pre senátnu obranu. Agnelli bol taktiež úzko spojený s Juventusom, jedným z najvýznamnejších talianských futbalových klubov, ktorému fandil a po určitú dobu ho tiež vlastnil.
Agnelii hral veľmi dôležitú úlohu v talianskej ekonomike, bol symbolom kapitalizmu počas celej druhej polovice 20. storočia a bol mnohými považovaný za ozajstného „kráľa Talianska“. Kultivovaný muž dôvtipnej inteligencie a mimoriadneho zmyslu pre humor bol snáď najslávnejším Talianom v zahraničí formujúcim hlboké vzťahy s medzinárodnými bankármi a politikmi. Mnoho z nich sa stalo jeho blízkymi priateľmi (napríklad David Rockefeller).
Gianni Agnelli sa oženil 19. novembra 1953 s Donnou Marellou Caracciolo di Castagneto – napoly Američankou, napoly neapolskou princeznou. Marella bola aktívnou ženou, ktorá si vybudovala vynikajúce meno ako designérka nábytku. Ešte výraznejší však bol jej vplyv pri udávaní módnych trendov v 50. a 60. rokoch v New Yorku. Marella Caracciolo di Castagneto (neskôr Marella Agnelli) sa narodila vo Florencii 4. mája roku 1927. Študovala umenie v Paríži, asistovala fotografovi Erwinovi Blumenthalovi v New Yorku, jej fotografie sa pravidelne objavovali v magazíne Vogue. V 70. rokoch začala podnikať v oblasti textilného tovaru so spoločnosťou Abraham, ktorú vlastnil Gustav Zumsteg. V roku 2002 asistovala pri veľkolepom otvorení Galérie umenia Giovanniho a Marelly Agnelli, ktorú navrhol známy architekt Renzo Piano. Vo filme Infamous v roku 2006 bola Marella stvárnená známou herečkou Isabellou Rosselini.
Marella nebola jedinou ženou v Agnelliho živote. Gianni bol vysneným mužom pre veľa ženských sŕdc. Jednou z jeho mileniek bola napríklad americká veľvyslankyňa vo Francúzsku, Pamela Harriman. Milenecké vzťahy Agnelli udržoval aj počas manželstva (jeho milenkami boli aj filmové hviezdy Anita Ekberg alebo Rita Hayworth). Agnelli a Marella sa však nikdy nerozviedli a zostali spolu až do Gianniho smrti. Gianni na konci svojho života bojoval s rakovinou, ktorej nakoniec 24. januára 2003 podľahol.
Agnelliho zmysel pre módu bol výnimočný. Vynikal dokonca aj v zemi, ako je Taliansko, kde je perfektné obliekanie obecne vnímané ako veľmi dôležitá záležitosť. Jeho štýl inšpiroval a ovplyvňoval pánsku módu dlhé roky nielen v Taliansku, ale aj všade vo svete. Módny návrhár Nino Cerrutti ho označil za svoju najväčšiu inšpiráciu vedľa Jamesa Bonda a Johna F. Kennedyho. Magazín Esquire Agnelliho označil za jedného z piatich najlepšie obliekajúcich sa mužov v histórii.
Medzi Agnelliho koníčky patrilo plachtenie, rýchle autá, lyžovanie a kone. Gianni bol všeobecne vnímaný ako muž znamenitého vkusu. V roku 2002 prenechal mestu Turín hodnotnú zbierku malieb, ktoré vo svojom živote nazbieral.
Jeho syn Edoardo Agnelli sa narodil 9. júna roku 1954, 7 mesiacov po svatbe s Marellou. Gianni vzdal snahu prenechať mu spoločnosť, keď videl, že sa Edoardo zaujíma viac o mysticizmus než o výrobu áut (Edoardo študoval náboženstvo na Princetone). Edoardo bohužiaľ veľmi zle znášal nápor, ktorý bol spojený so slávou a verejným životom rodiny Agnelli. 15. novembra roku 2000 spáchal samovraždu skokom z mosta v Turíne. Jeho otec Gianni osobne volal na miesto tragickej udalosti políciu. Edoardo mal jedného syna (narodil sa v roku 1973), napriek tomu sa nikdy neoženil. Gianni Agnelli však svojho vnuka nikdy v živote nevidel a nespoznal.
Gianni Agnelli odstúpil zo svojej funkcie vedenia spoločnosti Fiat v roku 1996, avšak naďalej zostal jej čestným členom až do svojej smrti. Na svoje miesto vymenoval syna svojho mladšieho brata. Jeho synovec – Giovanni Alberto Agnelli – však zomrel na rakovinu už v roku 1997 vo veku 33 rokov. Predpokladalo sa, že hlavou spoločnosti Fiat sa stane John Elkann, vnuk Gianna a Marelly, syn ich dcéry Margherity. V skutočnosti sa ňou miesto neho stal Umberto, mladší brat slávneho Gianniho. Po smrti Umberta bol predsedom spoločnosti vymenovaný Luca Cordero di Montezemolo spolu s Johnom Elkannom ako vice prezident. Súčasným CEO spoločnosti Fiat je Sergio Marchionne.
|
Pridať komentár
|
|
