Prvý Fiat 850 v dvojdverovej verzii sa predstavil v máji 1964 a stal sa tak nástupcom typu 600. Pri dĺžke 3575 mm ponúkal väčší priestor pre cestujúcich a batožinu a tiež vyššiu mieru pasívnej bezpečnosti, čoho bolo dosiahnuté presunutím palivovej nádrže za operadlo zadného sedadla, upravením zámkov dverí a prístrojovej dosky, sériovou montážou kotvových miest pre bezpečnostné pásy a podobne.

Do auta sa montoval motor so zdvihovým objemom 843 ccm, ktorý sa už od začiatku ponúkal v dvoch výkonových verziách: základná s výkonom 34 koní sa označovala ako Normal, nadštandardná Super mala zvýšený kompresný pomer a výkon 37 k. Obe verzie boli vybavené bubnovými brzdami na prednej aj zadnej náprave a oproti šesťstovke aj úplne novou prevodovku so synchronizáciou všetkých štyroch rýchlostných stupňov pre jazdu vpred. V podstate práve prevodovka bola hlavným dôvodom, prečo 850 ako jediný model Fiatu dostal do vienka ľavotočivý motor, ktorý je inak konštrukčne úplne zhodný s motorom Fiatu 600. Dôvod je treba hľadať v niekdajšej úzkej spolupráci Fiatu s francúzskou Simcou. Pre jej nový model 1100, ktorý mal mať motor vpredu pozdĺž a pohon predných kolies, Fiat vyvíjal práve prevodovku. Konečný projekt sa však oproti pôvodnému prototypu líšil podstatnými zmenamy, ktoré so sebou priniesli koncepciu pohonu s naprieč uloženým motorom, čím prevodovku od Fiatu už nebolo možné použiť. Aby drahý vývoj nebol zbytočný, rozhodli sa inžinieri Fiatu použiť prevodovku v novo vznikajúcom modele 850, ktorý však mal mať motor vzadu. Aby auto nemalo štyri rýchlosti späť, ukázalo sa byť najjednoduchším riešením zmena smeru otáčania kľukového hriadeľa.

Oproti neskorším verziám mali motory prvých osemstopäťdesiatok na boku bloku prídavný olejový filter, vonkajšie klučky dverí ako Fiat 600, zadné svetlá odlišnej konštrukcie a nesklopné operadlá predných sedadiel. Na niektoré predovšetkým neeurópské trhy sa 850 dodával s delenými zadnými bočnými oknami, v ktorých zadných častiach boli výklopné trojuholníky podobné tým vo dverách.

Verzia Coupé, uvedená na trh v roku 1965, nie je pôvodným dielom Fiatu. Začiatkom 60. rokov totiž Enzo Ferrari zadal svojim inžinierom úlohu navrhnúť model, ktorý by výrazne zdvihol predaj vozidiel a dostal firmu z ťažkej krízy, ktorou práve prechádzala. Jeden taký navrhol Boano. Ferrarimu sa síce jeho návrh páčil, avšak na nátlak marketingového oddelenia, že by uvedenie tak malého Ferrari poškodilo imidž značky, sa ďalšieho vývoja vzdal. Prevzal ho však Fiat a uviedol ho na trh s vlastným motorom 843 ccm s výkonom 47 k. Ako dnes vieme, značka Ferrari si tým nepomohla a v roku 1969 ju aj tak prevzal Fiat. Kupé malo veľmi športovo ladenú karosériu typu fastback, ktorá poskytovala dostatok priestoru len dvojici cestujúcich. Zadná núdzová lavica sa hodila skôr k preprave batožiny, ktoré sa nevošla do pomerne stiesneného batožinového priestoru pod prednou kapotou. Vzhľadom k výkonnejšiemu motoru bolo kupé už od začiatku osadzované jednoduchými kotúčovými brzdami na prednej náprave.

V tom istom roku bola na trh uvedené verzia Spider, karosovaná a vyrábaná Bertonym. Po technickej stránke bola zhodná s Coupé, motor o zdvihovom objeme 843 ccm mal však výkon vyhnaný až na 49 koní a pomerne ľahkému dvojmiestnému autu udával rýchlosť až okolo 140 km/h. Po designérskej stránke bol Spider úplne výnimočný a predovšetkým v USA pomohol získať Fiatu späť stratenú obľúbenosť. V ponuke bola zároveň verzia CL (Convertible Lusso), ktorá sa okrem kozmetických zmien na karosérii vyznačovala hlavne podstatne luxusnejším interiérom s koženým čalúnením a so štandardne dodávaným hardtopom. Tohto prestížnejšieho modelu sa do roku 1968 vyrobilo len 1474 kusov.

V roku 1966 bolo prevedených niekoľko konštrukčných zmien, ktoré sa týkaly predovšetkým Berliny- boli zmenené vonkajšie kľučky dverí na dobre známe tlačítkové prevedenie, zadné svetlá dostali obdĺžnikové odrazky miesto oválnych, z bloku motoru zmizol prídavný olejový filter, aby už nabudúce zostal len odstredivý v hlavnej remenici na konci kľukového hriadeľa. Súčasne prišla do ponuky verzia s automatickou spojkou, nazvaná Idroconvert.

Rok 1968 priniesol veľa významných noviniek. Na trhu sa objavil model Fiat 850 Special nazývaný ako "športovo-rodinný automobil". Bol vybavený motorom z kupé prvej generácie, teda s výkonom 47 k. Vzhľadom k tomu dostal aj kotúčové brzdy na prednú nápravu a tým sa stala nutnosťou aj 13" kolesá. Okrem predného a zadného loga sa od obyčajnej berliny líšil ešte okrasnými lištami na bokoch a na strešných žľaboch a ozdobnými lištami v gumách čelného a zadného okna. Aj interiér bol lepšie vybavený a drevený volant dodával vozidlu športový nádych. Istou nevýhodou tohto typu, vybaveného pomerne silným motorom s dvojitým karburátorom, bol príliš ľahký stály prevod, takže Special mal skutočne veľmi slušné zrýchlenie, čo ale bolo vykúpené pomerne vysokou spotrebou.

Druhou veľkou zmenou bol model Sport Coupé, ktorý nahradil Coupé. Išlo o pomerne rozsiahly facelift, ktorý sa týkal ako aj vzhľadového, tak aj technického hľadiska. Predok dostal štyri kruhové svetlomety miesto dvoch, hlavné smerovky integrované v novom nárazníku, zadná časť dostala okrem iného štyri kruhové svetlá a výraznú odtrhovú hranu. Zmeny v interiéru boli oproti tomu relatívne nevýrazné. To hlavné sa však skrývalo pod kapotou- a tým bol motor s predĺženým zvdihom a s obsahom 903 ccm, ktorý v pravotočivej podobe využíval Fiat v modele Panda ešte 20 rokov po ukončení výroby typu 850. V Sport Coupe bol však osadený dvojitým karburátorom Weber a jeho výkon bol 52 koní, čo stačilo na veľmi svižné vozenie pri priemernej spotrebe do 8 l/100km.

Z technického hľadiska rovnakými zmenami ako kupé prešiel aj model Spider, ktorý sa týmto stal Sport Spiderom. Z designérskeho hľadiska auto stratilo vcelku netradičné a atraktívne plexisklá pre zakrytie hlavných svetlometov, hlavné smerovky sa presťahovali do ľahko pozmeneného nárazníka a na boku predných blatníkov pribudli malé kruhové smerovky. Modifikována bola aj zadná časť, zmeny zasiahli predovšetkým zadné svetlá a náraznik. Inovácie v interiéri opäť neboli až také podstatné. Pre potreby amerického trhu boli potom robené ďalšie úpravy, predovšetkým neobyčajne ohyzdné veľkoplošné smerovky v prednom nárazniku a na bokoch karosérie vpredu aj vzadu, nárazniky boli obvykle delené a spojené hrazdou, zadné svetlá boli rozšírené o spiatočné svetlé a brzdová sústava bola štandardne dodávaná v dvojokruhovom prevedení, ktoré sa na európskom trhu neponúkalo. Obdobné úpravy sa týkaly aj berliny a kupé, to však naopak pre americký trh stratilo svoje cúvacie svetlá, ktoré boli nahradené veľkými kruhovými smerovkami a brzdovými svetlami. Odrazky sa vo všetkých verziách 850 montovali samostatne mimo zadné svetlá.

Predovšetkým pre uspokojenie severoamerického trhu vznikla ešte verzia nazvaná Sport Racer Berlinetta, čo bolo dvojmiestne kupé s pevnou strechou a karosériou Sport Spideru, pričom kvôli streche muselo byť hrdlo nádrže presunuté do motorového priestoru. Do roku 1970 bolo vyrobených 3643 kusov vrátane 2 prototypov z roku 1967, ktoré ešte niesli designérske znaky prvej série spideru. Vrcholnou variantou bol Sport Racer Team, čo bol športovo - závodný model Racera vybavený špeciálnymi sedadlami a liatymi kolesami, ktorý nemal nárazníky, takže mal prednú časť prispôsobenú pre smerovky z prvej série Spidera, ktoré ešte boli zabudované v karosérii. Motor mal tiež trocha zvýšený výkon a tento model bol s úspechom nasadzovaný do rôznych rally. Do roku 1971 sa vyrobilo 763 kusov.

V roku 1970 prišla ešte jedna úprava modelu Sport Coupé, keď kvôli novým americkým predpisom o dovolenom polomere reflektorov boli všetky štyri predné lampy modifikované na rovnakú veľkosť, čo so sebou prinieslo drobné úpravy prednej časti, ktoré boli prevedené ako pre americký, tak aj pre európsky trh. V Európe kupé vďaka tomu ztratilo na obľube a jeho výroba bola ukončená už v nasledujúcom roku celkom po 342 873 kusoch. V rovnakom roku skončila aj produkcia všetkých typov berlín, ktoré boli po 2 203 380 vyrobených kusoch nahradené Fiatom 127. Model Sport Spider sa vyrábal ešte o rok dlhšie, teda do roku 1972 a celkom vzniklo 130 903 ks všetkých sérii spiderov vrátane Racerov. Vo Fiate tým definitívne skončila história základnej rady 850.

Už od roku 1965 sa však vyrábal "veľkopriestorový" model odvodený od Fiatu 850, s ktorým zdieľal celú hnacú sústavu a zadnú časť podvozku. Označoval sa 850 T (Transporter) a charakterizovalo ho trambusové usporiadanie a dvojica veľkých kruhových svetlometov. Tento typ, ktorý bol vlastne len vylepšenou verziou Fiatu 600 T, vznikal ako furgon alebo mikrobus, pričom na ľavej strane mal vždy len jedny dvere. Dosť podobne vypadal aj súčasne vyrábaný 850 Familiare, čo bola plne presklená verzia s tromi radami sedadiel; okrem vnútorného vybavenia sa od Transporteru odlišoval predovšetkým originálne riešenou prednou časťou so štvoricou menších kruhových svetlometov a dvojicou dverí na oboch stranách. Obe verzie boli vybavené základným motorom s výkonom 34 koní, ktorý bol v roku 1970 nahradený jednotkou s objemom 903 ccm, avšak s výkonom zníženým na 36 koní, s ktorým Familiare dosahoval rýchlosť až 105 km/h. Oba modely boli v polovičke 70. rokov nahradené poslednou vývojovou verziou značenou Fiat 900 E. Tá mala už modernizovanou zadnú časť aj predok s dvojicou obdĺžnikových svetlometov z Fiata 127 a opäť len jedny dvere na ľavej strane vozidla. V ponuke bola v niekoľkých verziách ako dvojmiestny furgon, sedem miestny mikrobus alebo dvojmiestny valník a jej výroba bola ukončená až v roku 1985.

Podobne ako pri type 600 bol súbežne s Fiatom 850 vyrábaný v Španielsku jeho ekvivalent ako Seat 850, avšak až od roku 1966. V ponuke bola Berlina v dvoch výkonových variantách kompletne prevzatých od Fiatu, teda Normal 34 k a Super 37 k. Španielska verzia sa však v detailoch líšila od talianskej. Zatiaľčo zadné svetlá boli už od začiatku nového typu s obdĺžnikovou odrazkou, vnútorné kľučky dverí sa stále montovaly starého typu ako vo F600.

Rok 1967 bol rokom významných inovácii - berlina sa už naďalej ponúkala len vo výkonnejšej verzii Super a do výroby prišiel model Coupé, ktorý bol až na logá a štítky prakticky zhodný so svojím talianskym vzorom. Ponuka bola zároveň obohatená o dve štvordverové verzie označované Cuatro Puertas Corto a Cuatro Puertas Largo. Ako názov napovedá, 4p Corto byla tzv. krátka verzia, ktorá vznikla na štandardnom podvozku 850 a bola teda dlhá 3575 mm. Jej tvorcem bol Francis Lombardi a jej hlavným rozlišovacím znakom od talianskeho prototypu sú vnútorné kľučky na spôsob Fiatu 600. 4p Largo bol čisto španielskym výtvorom firmy Costa a jednalo sa o model predĺžený o 15 cm oproti štandardnej verzii 850. V porovnaní s 4p Corto nemal dvojicu výrazných pozdĺžnych prelisov na streche, ale zato pochopiteľne ponúkal viac miesta pre cestujúcich. Výroba krátkeho 4p bola ukončená ešte v tom istom roku, pričom vzniklo len cca 400 exemplárov, takže počet dochovaných vozidiel dnes nedosahuje ani 10 kusov.

V roku 1968, zároveň ako vo Fiate, začal sa vyrábať model Especial, teda variant s 843 ccm a s výkonom 47 koni. Niesol opäť španielsku špecifickú zvláštnosť so starým typom dverných kľučiek, až do roku 1970 naviac verzie Especial nemali ozdobné lišty v gumách čelného a zadného okna. Nikdy tiež nedostali drevený volant ako taliansky Special, ale mali rovnaké volanty ako prvé verzie kupé. Súbežne a s rovnakými znakmy sa začal ponúkať 4p Especial, ktorý mal karosériu oproti 4p Largu ďalej upravenú a uhladenú, jej rozmery sa však už nemenili.

Začiatok roku 1970 so sebou priniesol model Sport Coupé a tiež Sport Spider, obe úplne presné kópie pôvodných talianskych verzií. Všetky ostatné verzie 850 zároveň dostali nové typy vnútorných kľučiek dverí s tlačítkom.

V roku 1972 bola ukončená výroba typov Sport Coupe a Sport Spider, v spidery sa tak stalo po 1732 zmontovaných kusoch. Súčasne bolo v ostatných verziách zmenené označenie, 850 Normal sa premenoval na 850 D, Especial na 850 D Especial. Štvordverová verzia sa ponúkala v troch variantoch, ako základný D 4p, výkonnejší D Especial 4p a najluxusnejší D Especial 4p Lujo. Naposledy spomenutá verzia mala prístojovú dosku veľmi podobnú s modelom Sport Coupé, iné sedadlá, novú prednú masku atď. Výroba všetkých týchto typov bola zastavená v roku 1974 a celkom v Španielsku vzniklo 662 395 kusov všetkých variánt 850.

Aj Španieli mali vlastnú MPV verziu rady 850, vznikla však až pomerne neskoro - v roku 1974 a vo výrobe sa udržala len jeden rok. Volala sa EBRO - Siata 850 a úplne osobitná karoséria bola v ponuke ako furgon, kombi a mikrobus. Týchto designovo zaujímavých vozidiel sa však vyrobilo veľmi málo.

V tejto krajine vznikol aj jediný priamy nástupca typovej rady 850, trocha diskutabilný typ Seat 133 (na niektorých trhoch predávaný ako Fiat 133). Technicky sa skoro bez zmien jednalo o typ 850,  avšak zabalený do novej hranatej karosérie, ktorá sa z dnešného pohľadu javí ako nepríliš pekná kombinácia typovej rady 850, 126 a 127. Aj interiér má všetky základné rysy zhodné. Jasným krokom vpred je len štandardná montáž dvojokruhovej brzdovej sústavy. Typ 133 sa už od roku 1974 ponúkal v 4 variantoch: Berlina a Berlina Lujo s motorem 843 ccm s výkonom 37 koní, ktoré mali stále bubnové brzdy na všetých štyroch kolesách a navzájom sa líšili len výbavou; Lujo bola s plastovými nárazníkmi, okrasnými lištami na bokoch v čiernej farve a zvláštnou prednou maskou braná ako luxusnejšia verzia. Základnú Berlinu bolo možné zohnať aj s motorom so zníženým kompresným pomerom a s výkonom 34 koní. Druhou dvojicou bola Berlina Especial a Berlina Especial Lujo. Vybavené boli motorom z niekdajšieho Seatu 850 Especial, teda 843 ccm a 47 k. Rovnako ako predchodca mali kotúčové brzdy na prednej náprave a 13" kolesá. Výroba typovej rady 133 bola ukončená v roku 1981.

Pre úplnosť snaď ešte dodať, že finálna talianska dodávková verzia Fiat 900 E bola v 80. rokoch montovaná tiež v bývalej JuHoslávii v značke Zastava, množstvo takto vzniknutých kusov však už nie je také podstatné a výroba bola definitívne zastavená v roku 1989.