Model Uno bol predstavený verejnosti v roku 1983 a v taliansku sa vyrábal do roku 1995. Výroba potom ešte pokračovala v iných krajinách.

Uno 1. generácie (1983–1989)

Model Uno nahradil úspešný Fiat 127. Navrhnutý bol Giorgetto Giugiarovou spoločnosťou ItalDesign. Jeho tvary, hranatá karoséria a nízky koeficient odporu 0.34 z neho urobil vo vnútri priestranné a ekonomicky nenáročné vozidlo. Auto bolo inšpirované Giugiarovým konceptom z roku 1978 Lancia Megagamma (prvé moderné MPV / mini-van) len bolo zmenšené. Tento spôsob vyššieho auta je dnes využívané v každom malom automobile. V tom čase bol trend vyrábať menšie a menšie autá, ale Uno išlo presne opačným smerom. Giugiaro týmto modelom ukázal, že nielen malé a úhľadné autá sú aerodynamické, ale aj malé a hlavne priestranné auto môže byť tiež veľmi aerodynamické a ekonomické. Dôkazom úspechu je titul Európske auto roka 1984.

Spočiatku bolo Uno poháňané motorom 0.9 l (903 cc) OHV, 1.1 l (1116 cc), a 1.3 l (1301 cc) 138-čkovou sériou SOHC benzínových motorov. Dieslový motor 1.3 (1300 cc) (okrem anglického trhu) prišiel o pár mesiacov neskôr. Jednotlivé modely neboli značené štandardným spôsobom (t.j. podľa objemu motora), ale podľa výkonu (koní): 45, 55, 60, 75 a 90. Vyrábalo sa ako 3 alebo 5-dverový hatchback..

Od roku 1985 bol v ponuke aj nový motor s objemom 1.0 litra (999 cc) - SOHC Fully Integrated Robotised Engine (FIRE). Bol to ľahší motor postavený z menej častí, ktorý ponúkal viac výkonu a bol tiež aj viac ekonomický. V tom istom roku sa zrodila aj verzia "hot hatch" - Uno Turbo. Turbo motor bol odvodený z motora IHI Ritmo/Strada - 1.3, spočiatku s výkonom 105 koní (78 kW). Cena bola podobná ako konkurenčný Peugeot 205 GTI.

V roku 1987 sa pod kapotu Una dostal aj dieslový motor s objemom 1.7 l - Model Fiat Uno 60DS. Nebol ekonomickejší ani rýchlejší ako 1.0L FIRE engined a bol značne hlučnejší a ťažší ako motor FIRE, čo spôsobovalo aj horšie jazdné vlastnosti. Vo Veľkej Británii nebol tak populárny ako vo zvyšku Európy. Dôvodom boli podstatne menšie dane v Európe ako VB.

Od roku 1987 Uno malo možnosť variabilnej automatickej prevodovky CVT (continuously variable transmission). CVT bola vyvinutá v spolupráci s holandským Van Doorne a Fordom, (Fiat vlastnil 24% Van Doornu v tomto čase).

Uno 2. generácie (1989–1995)

V septembri 1989, prešlo Uno významným faceliftom, ktorý sa dotkol prednej masky a piatych dverí, čo spôsobilo zníženie koeficientu odporu na 0.30 a podobnosť s novým modelom Fiat Tipo. Interiér bol tiež zmenený. V tomto čase bol starý motor 1.1 l nahradený novým motorom FIRE, a motor z Fiatu Tipo 1.4 l nahradil motor pochádzajúci z modelu Ritmo/Strada 1.3 l aj s turbo verziou. Uno Turbo i.e. variant bol upravený turbom Garret T2, dostal vstrekovanie Bosch LH Jetronic a lepšiu aerodynamiku.

Výroba Fiatu Uno sa v Taliansku skončila v roku 1995 spolu s predajom tohto modelu v západnej Európe. Vyrobených bolo spolu 6,032,911 modelov. Model Uno bol v Západnej Európe nahradený modelom Fiat Punto, ktorý sa vyrábal od roku 1994

Motory

Benzínové motory

Naftové motory

Výroba vo svete (Aj po roku 1995)

Po ukončení výroby a predaja v Západnej Európe pokračovala výroba v ďalších kútoch sveta

Južná Afrika

V Južnej Afrike sa od roku 1990 do roku 1998 vyrábalo Uno pod licenciou Nissanu, v rokoch 1998 - 2006 už pod značkou Fiat. V rokoch 1990 - 2002 sa vyrobilo celkovo 110,000 vozidiel.

V roku 2007, vstúpilo pozmenené Uno znova na africký trh. Distribuované a predávané bolo opäť pod značkou Fiat.

Poľsko

Výroba v Poľsku prebiehala v rokoch 1995 - 2002. V tomto období sa vyrobilo 173,382 kusov.

Brazília

Uno sa tiež predávalo v Brazílii vo verzii "saloon" (sedan) zvanej Prêmio (exportované tiež ako Duna). K dispozícii bolo tiež kombi zvané Fiat Elba (exportované tiež ako Duna Weekend alebo Innocenti Elba).

Brazílske Uno bolo postavené na Fiate 147 (podobné talianskemu Fiatu 127).

Fiat Uno sa v Brazílii predával ako Fiat Mille. Od Apríla 1988 do roku 2006 sa v Brazílii vyrobilo 2,000,000 kusov.

Argentína

Fiat Uno sa v Argentíne vyrábal od Marca 1989 do roku 2000, vyrobených bolo 179,767 vozidiel. Špeciálny model "saloon" (sedan) mal 4 dvere a vyrábal sa v rokoch 1988 až 2000. Známy bol ako Duna alebo Elba. Vyrobilo sa 257,259 vozidiel v závode Fiat v Cordobe.

Pakistan

Fiat Uno bolo v Pakistane montované z kompletných dielov (Complete knock down - CKD) firmou Raja Motor Company.

Maroko

Fiat Uno sa do roku 2004 tiež vyrábalo v Maroku spoločnosťou SOMACA (Société Marocaine des Constructions Automobiles). S obľubou bolo využívané ako "Petit Taxi" (Malé taxi).