
Druhá generácia Fiatu Punto mala pred sebou ťažkú úlohu - aspoň vyrovnať obrovský úspech prvej rady. To sa jej úplne nepodarilo, ale aj tak sa jej nedarí zle a to predovšetkým medzi ojazdenými autami.
V roku 1999 prišlo na trh Punto druhej generácie s úzkymi svetlometami a hranatejšou karosériou ako mal predchodca. Troj a päťdverová karoséria ponúkala na svoju dobu dobrý vnútorný priestor, kladom sa však stal predovšetkým batožinový priestor s objemom 295 litrov v základnom usporiadaní. Táto hodnota Punto 2 stále radí medzi najlepšie vozidlá vo svojej triede.
Následujúci rok bola uvedená verzia Sporting s motorom 1.2 16V a šesťstupňovou priamo radenou prevodovkou. Neskôr dostala vo verzii Speedgear prevodovku CVT.
Rok 2003 priniesol facelift a modernizáciu modelu, ktorý dostal nové motory a robotizovanú prevodovku Dualogic. Automobil dostal úplne novú masku, veľké svetlomety a výraznejšie ostro rezané koncové svetlá. Veľa motoristov je však názoru, že omladený model je po stránke designu skôr krokom späť.
Napriek tomu aj po uvedení Punta tretej generácie pod názvom Grande Punto, zostáva druhá rada v predaji pod názvom Punto Classic.
Bariérovým testom Euro NCAP prešiel automobil v roku 2000 a to s výsledkom štyri hviezdičky z piatich možných. S ochranou posádky pri náraze na tom teda nie je zle.
Za volantom
Punto je dobre ovládateľné malé auto, ktoré vyniká predovšetkým v meste a pri jazdách na kratšiu vzdialenosť. Funkcia „City“, ktorá sa aktivuje pomocou tlačítka a zvyšuje účinnosť posilovača riadenia je viac marketingový ťah ako nutnosť. Riadenie je totiž aj v štandardnom režime preposilované.
Niektorým motoristom vadí obmedzený rozsah nastavenia spätného zrkadla na strane spolujazdca. Iní poukazujú na zlé renomé značky. V prípade Punta 2 sú obavy na mieste, radí sa totiž medzi podpriemerne spoľahlivé vozidlá. Vodiči jazdiaci športovo si všímajú slabnutie brzdného účinku vplyvom prehriatia.


Na druhú stranu treba vyzdvihnúť pohodlnné sedadlá, solídny prístup k zadným sedačkám v trojdverovej verzii, podarený turbodiesel 1.3 JTD aj úsporný motor 1.2.
Z pohonných jednotiek doporučujeme 1.2 16V. Dajte si však pozor na pravidelný beh motora a jeho studené štarty, s ktorými bývajú často problémy. Slabší agregát 1.2/44 kW má malý výkon. Pokiaľ jazdíte len po meste, nebude ale ani ten zlou voľbou. Určite sa vyhnite motoru 1.8 16V, ktorý si priemerne vypýta 8,5 litra na 100 kilometrov jazdy. Takže spotrebou Vás určite neohúri.
Pokiaľ ide o vznetové agregáty, tu pozor na atmosférický motor 1.9 D/44 kW. Svojou hmotnosťou značne zaťažuje prednú nápravu, čo ovplyvňuje životnosť jej čapov a silentblokov, okrem toho nedá sa považovať za spoľahlivý a ani po výkonovej stránke nemá čo ponúknuť. Na úplne opačnej strane stojí úsporný turbodiesel 1.3 JTD/51 kW. Ten sa však dostal pod kapotu až pri faceliftu v roku 2003.
Časté závady
Punto trpí problémami s osvetlením, praskanie žiaroviek nie je nič výnimočné. Známe sú problémy s upchatými vstrekmi common railu 1.9 JTD/59 a 63 kW, ale aj poruchy štartéru či závady elektroinštalácie. Brzdové segmenty majú kratšiu životnosť rovnako ako spojka, môžete sa stretnúť s vôľou na prednej náprave a povrchovou koróziou podvozkových dielov. Veľmi častý je nepravidelný beh motora 1.2 a vôle v radení. Vadné zavesenie výfuku má za následok jeho klepanie.
Motorizácie

Benzínové motory: 1.2/44 kW, 1.2 16V/59 kW, 1.4 16V/70 kW, 1.8 16V/96 kW.
Dieselové motory: 1.3 JTD/51 kW, 1.9 D/44 kW, 1.9 JTD/59 a 63 kW.
| PLUSY |
MÍNUSY |
veľký batožinový priestor úsporný motor 1.2 dobrá manévrovateľnosť podarený turbodiesel 1.3 JTD |
kolísavá kvalita dielenského spracovania slabnutie brzdného účinku nevýkonné motory 1.2/44 kW a 1.9 D vysoká poruchovosť modelu pred modernizáciou |